História kalendára


Kalendár, odvodené z latinského slova calendarium, je určitý systém počítania času zvyčajne založenom na prírodných cykloch, akými sú hlavne slnečný a mesačný cyklus. Slúži pre účely civilného a náboženského života, ale i pre historické a vedecké účely. Najdôležitejšími jednotkami kalendára sú deň a rok odvodené od týchto cyklov, pričom v prípade slnka sa uvažuje o jeho pohybe voči zemi, hoci v realite zem opisuje pohyb okolo slnka i svojej osi.

Deň
To, čo bežne rozumieme po pojmom deň, sa označuje ako solárny alebo civilný deň a je to stredná hodnota intervalu medzi dvomi následnými prechodmi slnka cez ten istý poludník na akomkoľvek mieste zemegule. Bežne je to počítané od polnočného prechodu poludníka, kdežto astronomicky je to od prechodu na poludnie. Preto solárny deň, ktorý začína o polnoci, je o 12 hodín vpredu pred astronomickým.

Rok
To, čo bežne rozumieme pod pojmom rok, sa označuje ako tropický alebo solárny rok, a je to stredná hodnota obdobia, za ktoré slnko urobí úplný obeh po nebi do toho istého bodu na zverokruhu od ktorého sa tento obeh začal vnímať alebo počítať (zvyčajne sa berie bod jarnej rovnodennosti). Táto hodnota je 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 46 sekúnd. Jediným problémom pri tvorbe solárneho kalendára ostáva, ako tento rok prekalkulovať do dní, pretože počet dní na obdobie roka nie je celé číslo.

Iným typom roka je lunárny rok, ktorý trvá 354 dní, 8 hodín a 48 minút a 36 sekúnd. Je to 12 synodických mesiacov o dĺžke mesiaca 29 dní, 12 hodín, 44 minút a 3 sekundy, pričom 1 mesiac sa počíta ako interval medzi 2 novými mesiacmi. Pri tvorbe lunárneho kalendára vyvstáva problém, ako počet mesiacov zladiť s dĺžkou solárneho roka.

Typy kalendárov
Na základe týchto skutočností sa vyvinuli 3 rozdielne typy kalendárov - solárny (slnečný), lunárny (mesačný) a luni-solárny (mesačno-slnečný). Solárny kalendár sa snaží udržiavať súlad s tropickým rokom. Aby sa to zrealizovalo, pridávajú sa do kalendára dni vytvárajúc tak priestupný rok. Príkladom je gregoriánky kalendár. Lunárny kalendár sleduje cykly mesačných fáz bez ohľadu na tropický rok. Takto sa mesiace neustále posúvajú v porovnaní s mesiacmi solárneho kalendára. Príkladom je islamský kalendár. Luni-solárny kalendár má mesiace založené na cykloch mesačných fáz, no v určitých ročných intervaloch je pridaný do kalendára 1 mesiac, aby sa obdobia kalendára zosúladili s tropickým rokom. Príkladom je židovský kalendár.

Staroveké kalendáre
Ľudia sa od samotného počiatku svojej existencie zaoberali meraním plynúceho času a zvyčajne nebeské telesá, ako slnko, mesiac, planéty a hviezdy, boli používané na tento účel. Staroveké civilizácie sa spoliehali na domnelý pohyb týchto telies po oblohe, aby zostavili svoje kalendáre, ktoré im mali pomáhať stanoviť správny čas na náboženské, hospodárske a iné účely.

Z doby ľadovej, asi spred 20 tisíc rokov, sa v Európe našli palice a kosti so zárezmi pravdepodobne znamenajúce spôsob značenia dní medzi mesačnými fázami. Pred 5 tisíc rokmi Sumeri používali kalendár rozdelený na 30 mesiacov. Dni delili na 12 častí a každá mala 30 jednotiek. Staroveký egypťania boli prví, ktorí nahradili lunárny kalendár kalendárom založeným na slnečnom roku. Zistili, že “Psia hviezda” (Sírius) v súhviezdí Veľkého psa vychádza blízko slnka každých 365 dní zvyčajne okolo začínajúcej každoročnej záplavy Nílom. Na základe toho zostrojili asi v roku 4236 p.n.l. kalendár, pravdepodobne najstarší v histórii. Rok, začínajúci východom hviezdy Sírius, mal dĺžku 365 dní a bol rozdelený na 12 mesiacov, každý pozostávajuci z 30 dní. Ku koncu roka pridali 5 dní. Okolo roku 238 p.n.l. kráľ Ptolemy III nariadil, aby každý 4. rok mal pridaný 1 deň. Babylončania asi od roku 2000 p.n.l. používali luni-solárny kalendár pozostávajúci z 12 mesiacov pričom každý mesiac mal 30 dní. Aby sa kalendár zhodoval s obdobiami v prírode počas roka, tak podľa potreby vsunuli jeden mesiac navyše. Gréci pravdepodobne odvodili svoj kalendár od babylonského. Mal 354 dní a bol počítaný od vzniku olympiád 1. júla 776 p.n.l.. Gréci boli však prví, ktorí pridávali mesiace do kalendára v špecifických intervaloch na základe vedeckých prepočtov tak, aby to bolo v súlade so solárnym rokom. Mayovia zoberúc do výpočtov nielen mesiac a slnko ale aj planétu Venušu, vytvorili 260-dňový rituálny a 365-dňový civilný kalendár. Tento kalendár sa stal neskôr súčasťou Aztéckeho kalendára. V súčasnosti sa medzinárodne používa kalendár ovplyvnený hlavne rímskym a židovským kalendárom.

Židovský kalendár
Tento kalendár slúži náboženským účelom Židov po celom svete a je oficiálnym kalendárom štátu Izrael. Je to luni-solárny kalendár odrážajúci spôsob kombinácie, aby mesiac bol založený na lunárnom mesiaci a rok na slnečnom roku. Rok, nazývajúci sa šanah, pozostáva zvyčajne z 12 mesiacov, pričom mesiac môže mať 29 alebo 30 dní. Hlavnou jednotkou tohto kalendára je mesiac, čo je obdobie medzi dvoma novými mesiacmi. Začiatok mesiaca v minulosti súvisel s priamymi pozorovaniami nového mesiaca, pričom po prijatí dvoch nezávislých hodnoverných svedectiev židovská rada Sanhedrin následne verejne prehlásila začiatok mesiaca prostredníctvom ohňových signálov alebo poslov. Od 4. storočia, pravdepodobne zásluhou hlavného predstaviteľa Sanhedrinu Hillea II v roku 359, určovanie začiatku mesiaca sa začalo opierať o matematické a astronomické výpočty. Mesiace boli okrem číslovania radovými číslovkami pomenované dvoma sériami názvov. Prvá séria sa používala do babylonského zajatia, druhá zrejme vznikla počas neho alebo krátko po návrate, pretože pomenovania sú podľa babylonských názvov mesiacov. (1. Nisan začína na jar v čase Paschy, marec-apríl; 2. Ijar, apríl-máj; 3. Sivan, máj-jún; 4. Tammuz, jún-júl; 5. Av, júl-august; 6. Elul, august-september; 7. Tišri, september-október, začína židovský nový rok; 8. Hešvan (nazývaný aj Marhešvan), október-november; 9. Kislev, november-december; 10. Tevet, december-január; 11. Ševat, január-február; 12. Adar, február-marec; 13. Druhý Adar iba ako priestupný mesiac, marec-apríl).

Počet mesiacov a ich dní určuje počet dní v roku na 354 dní, čo je o 11 menej ako má solárny rok. Aby sa vyrovnala táto odchýlka medzi solárnym a lunárnym rokom a taktiež aby sa zosúladili mesiace so sviatkami, robia sa dve korekcie. Prvá spočíva v tom, že sa pridá 1 deň k mesiacu Hešvan, alebo sa uberie 1 deň z mesiaca Kislev, aby takto mesiace boli v zhode s mesačným cyklom a aby sviatky pripadli na správne dni. Druhá korekcia je v tom, že 7 rokov v období 19 rokoch je “embolických”, to znamená, že je tam vsunutý ďaľší mesiac za posledným dvanástym Adarom a preto sa tento vsunutý mesiac označuje ako “Druhý Adar”. Takýto rok má potom 384 dní. Avšak toto vsunutie ďaľšieho mesiaca do doby zničenia Jeruzalema (70n.l.) nebolo určované v závislosti od astronomických prepočtov, ale od rozhodnutia Sanhedrinu. (Toto spôsobovalo ťažkosti v preratávaní s Juliánskym kalendárom, ktorý bol v tej dobe používaný v Rímskej ríši a takto neskôr vznikli problémy s určovaním Veľkej noci.) V súčasnosti je toto vsunutie mesiaca určované podľa astronomických prepočtov a pripadá na 3., 6., 8., 11., 14., 17. a 19. rok v spomínanom 19-násť ročnom cykle. Teraz bežiaci 19-násť ročný cyklus začal 2. októbra 1997.

Židovský kalendár je preto luni-solárnym kalendárom a začína mesiacom Nisan na jar v čase Paschy a tým, že je zosúladený s cirkevnými požiadavkami, nazýva sa aj svätým židovským kalendárom. Okrem takéhoto vnímania používali Židia pojem bežný alebo civilný kalendár začínajúci v mesiaci Tišri na nový mesiac po jesennej rovnodennosti.

Ďaľšou súčasťou kalendára je deň a týždeň. Deň je doba medzi dvoma západmi slnka. Do babylonského zajatia bola doba od východu slnka po západ rozdelená na ráno, poludnie a večer. Počas zajatia sa prijalo 12 hodinové delenie tejto doby, pričom dĺžka hodiny sa menila v závislosti od dĺžky svetla počas dňa. Noc bola rozdelená na tri časti. Sedem po sebe nasledujúcich dní tvorilo týždeň, pričom dni boli číslované rádovými číslovkami. Siedmy deň bol však pomenovaný názvom “sabbat”, čo je názov používaný i pre samotný týždeň a je to svätý deň odpočinku. Deň pred sabbatom sa nazýval “predvečer sabbatu” alebo “deň príprav”. Toto rozdelenie týždňa na sedem dní nebolo urobené vzhľadom na mesačné fázy, ale na Bibliu. (Tento systém týždňa bol postupne implementovaný rannými kresťanmi, no s tým rozdielom, že dňom odpočinku a oslavy sa stala nedeľa na počesť Ježišovho zmŕtvychvstania a bola vnímaná ako prvý deň v týždni podľa židovského chápania.)

Posledným prvkom židovského kalendára je letopočet. Vzhľadom na búrlivu históriu mali Židia rôzne obdobia počítania rokov. Hlavnými letopočtami v minulosti boli: útek z Egypta, nástup prvého kráľa na trón, návrat z Babylonského zajatia počítané od roku 312 p.n.l. až do 12. storočia. Neskôr začali používať datovanie A.M., po latinsky “Anno Mundi” (rok sveta), ktoré je datované od stvorenia sveta udávajúc, že sa to stalo 3760 rokov a 3 mesiace p.n.l.. Avšak podľa najnovších inerpretácii, ako to bolo popísané v článku “Vek univerza” v čísle tom a tom, (ak bol vydaný), toto datovanie sa začína počítať až od stvorenia Adama. Keď chceme zistiť, ktorý je rok podľa židovského kalendára, treba pripočítať k roku n.l. 3761. Potom napr. v septembri 2000 (pretože v septembri začína židovský rok) sa začal rok 5761 A.M.. Tým, že Židia neuznávajú Ježiša ako Pána, tak nepoužívajú A.D. (Anno Domini - roku Pána, používané pre označenie rokov po predpokladanom narodení Ježiša Krista.) a B.C. (before Christ - pre Kristom). Zvyknú používať C.E.(Common/Christian Era - náš alebo kresťanský letopočet) a B.C.E. (Before the Common/Christian Era - pred našim alebo kresťanským letopočtom).

Rímsky kalendár
Pôvodný rímsky kalendár je datovaný od založenia mesta Ríma (Ab Urbe Condita - AUC) 22. apríla 753 p.n.l.. Pozostával z 10 mesiacov, ktoré mali spolu 304 dní. Rok začínal 1. marca a keď uplynulo 304 dní, nasledovalo nepomenované zimné obdobie. Pravdepodobne kráľ Numa Pompilius okolo roku 700 p.n.l. prevzal štruktúru z gréckeho kalendára a pridal ďaľšie dva mesiace, február a január v tomto poradí, medzi december a marec a takto mal rok 355 dní. V roku 450 p.n.l. bol február presunutý medzi január a marec. Mesiace mali po 29 alebo 30 dní a tak sa musel približne každý druhý rok pridať ďaľší mesiac. Názvy mesiacov boli buď podľa čísloviek, udalostí alebo bohov (Januarius - podľa boha zvaného Janus; Februarius- podľa festivalu očistenia zvaného Februa; Martius - podľa boha Marsa; Aprilis - pravdepodobne od slova aperire - otvoriť; Maius - pravdepodobne podľa bohyne Maia; Junius - pravdepodobne podľa bohyne Juno; Quintilis - od slova quintus (päť); Sextilis - od slova sextus (šesť); September - od slova septem (sedem); October - od slova octo (osem); November - od slova novem (deväť); December - od slova decem (desať)). Týždeň mal 7 dní, ktorý bol založený na planetárnom systéme. Tento systém pravdepodobne vznikol v Mezopotámii a charakterizoval ho domnelý vplyv slnka, mesiaca a vtedy známych planét (Mars, Merkúr, Jupiter, Venuša a Saturn) na dni. Na základe použitia planetárnych mien, ktoré bolo odvodené od mien rímskych bohov, sa odvodili názvy pre jednotlivé dni, ktoré v prekladoch z latinčiny a v jazykových modifikáciach názvov príslušných božstiev pretrvali až do súčasnosti (dies solis - deň slnka, nedeľa; dies lunae - deň mesiaca, pondelok; dies Martis - deň Marsu, utorok; dies Mercurii - deň Merkúra, streda; dies Jovis - deň Jupitera, štvrtok; dies Veneris - deň Venuše, piatok; dies Saturni - deň Saturna, sobota. (Zrejme i tu sa inšpirovali od Grékov, ktorých bohovia boli za jednotlivými planétami - Helios-slnko, Selene, Ares, Hermes, Zeus, Aphrodite, Chronos). Dátum sa určoval spätne od Calendae (1. deň v mesiaci), Nonae (9. deň pred Idus, čo znamená 7. deň v marci, máji, júli, októbri, a 5. deň v ostatných mesiacoch) a Idus (15. deň v marci, máji, júli, októbri, a 13. ostatných mesiacoch). Takto bol 10. január v našom vnímaní bol 4. deň od Ides v januári. Tento kalendár sa stal časom beznádejne chaotickým hlavne preto, lebo ľudia, ktorí boli poverení pridávaním mesiacov, zneužívali túto právomoc tak, aby boli dlhšie v úrade alebo aby urýchlili či oddialili čas volieb.

Juliánsky kalendár
Pravdepodobne z tohto dôvodu a hlavne prakticky vyriešiť problém počtu dní v roku, sa uskutočnila reformácia tohto rímskeho kalendára Juliusom Cézarom, podľa ktorého sa nazýva juliánskym alebo aj “staro-štýlovým” kalendárom (pretože existuje gregoriánky - “novo-štýlový” kalendár). Tento kalendár začal platiť od roku 46 p.n.l., pričom začiatok roka sa z marca zmenil na 1. januára. S pomocou astronómov z Alexandrie, hlavne Sosigenesa, sa Cézar rozhodol použiť čisto slnečný kalendár a stanovila sa dĺžka roka na 365 a 6 hodín. Z tohto sa začal počítať civilný rok o 365 dňoch, ktorý takto začínal 6 hodín skôr, ako slnko dosiahlo bod, z ktorého začalo svoj ročný cyklus. Počas 4 rokov by civilný rok začal už o deň skôr. Aby sa to skorigovalo, tak Cézar zaviedol priestupný rok na každý 4. rok, ktorý mal takto 366 dní. (Priestupným sa nazýva preto, lebo 1 deň navyše spôsoboval v dátumoch po februári tohto roka “preskok” cez 1 deň v týždni a tak dátum nastal o 2 dni neskôr akoby to bolo v nepriestupnom roku.) Rozhodol, že 6. deň (sextile) pred marcovým Calendae v priestupnom roku bude dvakrát a tak 24. a 25. február v našom vnímaní bol pre nich stále ten istý deň. (Z tohto vzniklo označenie pre priestupný rok ako Bissextile.) Cézar použil takého vsunutie pravdepodobne preto, lebo v rímskom kalendári sa vsunutie dodatočného mesiaca realizovalo priamo do februára medzi 7. a 6. dňom pred marcovým Calendae. Ďaľšou zaujímavosťou je, že keď sa zavádzal tento kalendár, rozdiel medzi dňami pôvodného a tohto kalendára bol 80 dní, ktoré sa pridali do roku 45 p.n.l.. Tento rok mal potom 445 dní a nazýval sa “Rokom zmätku”. V juliánskom kalendári nepárne mesiace mali po 31, párne po 30 dní. Február mal 29 alebo 30 dní, keď bol priestupný rok. V roku 44 p.n.l. bol 5. mesiac Quintilis premenovaný na Julius na počesť Juliusa Cézara a 6. mesiac Sextilis bol v roku 8 p.n.l. na počesť rímskeho cisára Augusta premenovaný na Augustus preto, lebo nariadil, aby jeden priestupný rok bol nepriestupným a tak sa odstránil nadbytok priestupných rokov (viď Gregoriánsky kalendár). Hovorí sa, že Augustus chcel mať plný počet dní vo “svojom” mesiaci, a tak zobral jeden deň z februára, aby mal august 31 dní.

Gregoriánsky kalendár
Juliánsky kalednár by bol dokonalý, keby kalkulácia, na ktorej bol založený, bola presnejšia. V skutočnosti bol kalendárny rok o 11 minút a 14 sekúnd dlhší ako solárny rok. Preto keď sa každé štyri roky pridal 1 deň, bolo to o 44 minút a 52 sekúnd viac ako malo byť a takto sa nový rok slávil o spomínanú dobu neskôr ako v skutočnosti začal. Ku koncu skoročia táto odchýlka bola už okolo 3/4 dňa, ku koncu 4 storočí to boli 3 dni, v 13. storočí 7 dní a v 16. storočí to bolo už 10 dní. Praktická nevyhovujúcnosť tejto nepresnosti nebola len v tom, že až po dlhom čase bolo znateľný rozdiel, ale potom, ako bol v roku 44 n.l. zavraždený Cézar, priestupný rok sa zrejme z nepochopenia jeho funkcie začal objavovať aj každý 3. rok namiesto štvrtého. V čase zavedenia juliánskeho kalendára bola jarná rovnodennosť 25. marca, avšak v čase 1. Nicénskeho koncilu (325) pripadla na 21. marca, čo bol potom fixný dátum jarnej rovnodennosti, ktorý bol veľmi dôležitý pri určovaní dátumu Veľkej noci a iných pohyblivých cirkevných sviatkov v roku. Avšak v 16. storočí skutočná jarná rovnodennosť pripadla na 11. marca a jesenná na 11. septembra, pričom najkratší deň bol 11. decembra a najdlhší 11. júna.

Takáto odchýlka bola veľmi citeľná nato, aby sa ignorovala a počas stredoveku sa mnohí snažili o reformu tohto systému. Na tento účel však bolo nielen nevyhnutné určiť presnú odchýlku spôsobenú nedostatkom juliánskeho kalendára, ale i nájsť praktický spôsob, ako sa tomu v budúcnosti vyhnúť, čo spôsobovalo oddiaľovanie reformy. Nutnosť reformy však bola čím ďalej tým nevyhnutnejšia i vzhľadom na potrebu prepojenia kalendára s cirkevným kalendárom, hlavne aby jarná rovnodennosť pripadla opäť na 21. marca. Toto bolo taktiež záležitosťou preberanou na konciloch v Konstance, Basil, Lateran (1511) a nakoniec v Trente (1563). Neskôr v roku 1582 táto snaha bola zavŕšená pápežom Gregorom XIII (1572-1585), podľa ktorého sa kalendár nazýva gregoriánskym. Tento kalendár bol navrhnutý neapolským doktorom Aloysiom Liliusom pravdepodobne v spolupráci s Claviusom a Chaconiusom, pričom boli vyriešené dva základné problémy: odstránenie časovej odchýlky 10 dní a zabezpečenie, aby sa to v budúcnosti neopakovalo. Prvý sa vyriešil jednoduchým vynechaním 10 prebytočných dní a takto sa zosúladil kalendár s očakávaným stavom. Gregor XIII v pápežskej bulle Inter Gravissimas 24. februára 1582 nariadil, aby sa zo 4. októbra 1582 hneď skočilo na 15. októbra 1582, čím sa začína používanie tohto kalendára. Aby sa predišlo zopakovaniu vzniku podobnej odchýlky, rozhodli sa vynechávať 3 priestupné roky počas každých 4 storočí a tak zamedziť vzniku 3 prebytočných dní, ktoré by sa podľa juliánskeho kalendára naakumulovali počas tohto obdobia. Konkrétne to znamenalo, že roky na konci storočí sú priestupné iba vtedy, ak sú deliteľné 400 bezo zvyšku, napríklad rok 1600, 2000, 2400, atď.. Kdežto roky 1700, 1800, 1900, 2100, atď sú nepriestupné. Stanovilo sa taktiež, že priestupným rokom bude rok, ak je deliteľný 4, avšak rok deliteľný 100 bude nepriestupným. Takto vychádza 97 priestupných rokov na každých 400 rokov. Takýmto spôsobom sa zabezpečila vysoká presnosť, bohato postačujúca pre praktické účely, pretože gregoriánky rok je iba o 26 sekúnd dlhší ako astronomický a trvalo by takmer 35 storočí, aby sa táto odchýlka prejavila v podobe 1 dňa.

Tento gregoriánsky kalendár, alebo aj nazývaný “novo-štýlový” kalendár, bol prijatý väčšinou katolíckych krajín v rozmedzí rokov 1582-84. (Na území Čiech a Moravy pravdepodobne v roku 1584 a na území Slovenska pravdepodobne v roku 1587.) Ne-katolícke krajiny ho prijímali veľmi pomaly. Protestantské štáty Nemecka ho prijali čiastočne v roku 1700 a úplne až v 1775. Veľká Británia a jej americké kolónie v roku 1752, kedy už bola odchýlka 11 dní, takže po 2. septembri 1752 nastal 14. september 1752. Británia taktiež prijala 1. január ako prvý deň nového roka. Japonsko ho prijalo v 1873. Krajiny ortodoxného kresťanstva prijali tento kalendár až v 20. storočí, napríklad bývalý Sovietsky Zväz v 1918, Grécko v 1923 pre civilné účely, pričom mnohé krajiny prepojené s gréckou cirkvou používajú pre cirkevné účely juliánsky kalendár. Čína ho prijala v 1949.

Kresťanská éra
Gregoriánky kalendár je nazývaný taktiež “kresťanským” kalendárom, pretože používa narodenie Ježiša Krista ako začiatočný dátum. Ako prvý takéto datovanie použil mních Dionysius Exiguus zo Skýtie, ktorý bol kanonikom v Rímskej kúrii. Pápežský kancelár Bonifatius ho požiadal, aby našiel spôsob, ako zrealizovať záver Nicénskeho koncilu, nazývaný "Alexandrijské pravidlo", pre všeobecné používanie. (Týkalo sa to výpočtov na určenie dátumu Veľkej noci, ktorý bol stanovený tak, že to bude prvá nedeľa po prvom jarnom splne, čo pripadá do obdobia medzi 22. marcom až po 25. apríl.) V tom období sa bežne používalo počítanie rokov od začiatku vlády cisára Diokleciána (284 n.l.), no Dionysius sa radšej rozhodol počítať roky od narodenia Ježiša Krista, než aby sa to malo vzťahovať na cisára, ktorý prenasledoval kresťanov. Takto Anno Domini Nostri Jesu Christi 532 bolo rovnaké s Anno Diocletian 248.

V závislosti od Dikleciánovej vlády určil narodenie Ježiša Krista na 25. decembra 753 podľa rímkeho kalendára (AUC) a podľa tohto sa nová éra začala 1. januára 754 AUC. Ako určil tento dátum nie je presne jasné, pretože Ježiš sa narodil za vlády Herodesa Veľkého, ktorý zomrel v roku 750 AUC. Usudzuje sa, že to bolo na základe evanjelia podľa Lukáša 3:1 a 3:23 “A v pätnástom roku panovania cisára Tiberia”, “A on, Ježiš, začínajúc kázať mal tak asi tridsať rokov”, pričom Tibérius sa stal cisárom v roku 14 n.l. Vzhľadom na fakty okolo Herodesa Dionysiove výpočty boli spochybňované hneď od začiatku a odborníci usudujú, že sa Ježiš narodil okolo roku 4 p.n.l..

Keď sa začalo používať toto nové datovania, tak sa obdobie pred rokom 754 AUC označovalo ako B.C. (viď židovský kalendár). Potom rok 753 AUC bol rok 1 B.C. a rok 754 AUC bol rok 1 A.D.. To znamená, že nebol žiaden rok 0, pretože nula sa v tej dobe nepovažovala za číslo rovnocenné ostatným. Z tohto dôvodu je i teoreticky nemožné, aby bol Ježiš narodený v roku 0, ako by sa matematicky mohlo usudzovať. Ďaľšia implikácia tohto faktu je to, že 3. tisícročie a 21. storočie začne 1. januára 2001.

Inou praktickou informáciou je písanie dátumu. V USA sa používa formát mesiac-deň-rok. Príklad 12/25/1998 alebo 12-25-1998. Mnohé iné krajiny používajú deň-mesiac-rok. Príklad 25.12.1998, 25/12/1998, 25/12-1998 alebo 25.XII.1998. Medzinárodný štandard IS-8601 (International Organization for Standardization - ISO) používa rok-mesiac-deň. Príklad 1998-12-25 alebo19981225. Pri roku sa zvyknú vynechávať prvé dve číslice, ale v takom prípade je napríklad dátum 05-04-02 nejednoznačný. Odporúča sa preto písať mesiace slovom a rok celým číslom.

Pre mohé kresťanské krajiny sa nedeľa stala dňom odpočinku a oslavy, pretože vtedy Ježiš vstal z mŕtvych. Tým, že podľa Biblie je Sabbat siedmym dňom, tak je nedeľa pre Židov i kresťanov prvým dňom týždňa. No hlavne v slovanských jazykoch názvy dní odrážajú to, že pondelok je braný ako prvý deň. Podľa medzinárodného štandardu IS-8601 je prvým dňom pondelok.

Bude v budúcnosti iný kalendár?
Kritici gregoriánkeho kalendára argumentujú tým, že má mesiace nerovnakej dĺžky, žiaden z nich nie je presne 1/12 roka, počet týždňov v štvrťrokoch a polrokoch nie je rovnaký a že dátumy nepripadnú v rokoch na ten istý deň. Preto sa vyskytli mnohé návrhy na vytvorenie praktickejšieho a hlavne fixného kalendára. No zatiaľ žiaden, pravdepodobne z dôvodov neochoty meniť zaužívané ekonomické, náboženské a spoločenské aktivity, nebol prijatý.

Jeden z najznámejších návrhov na nový kalendár bol tzv. Svetový kalendár, o ktorom uvažovalo OSN v roku 1945. Tento kalendár mal mať 52 týždňov, 364 dní a mal začínať v nedeľu 1. januára. Na konci roka sa mal pridať 365. deň bez dátumového a dňového označenia nazývajúci sa “Posledný deň roka”. V priestupnom roku by sa pridal “Priestupný deň roka” na konci 26. týždňa medzi posledným júnovým a prvým júlovým dňom, opäť by bol bez dátumu a dňa. Prvý mesiac každého štvrťroka by mal 31 dní a ostatné po 30. Najväčšou nevýhodou tohto návrhu bolo, že “Posledný deň roka” narušoval zvyčajné náboženské slávnosti.

Iným návrhom bol tzv. Medzinárodný fixný kalendár delený na 13 mesiacov po 28 dňoch, s 365. dňom “Deň roka” nepatriaci ani týždňu ani mesiacu. V priestupnom roku sa mal pridať “Priestupný deň” po 28 júni. Polrok mal mať presne 26 7-dňových týždňov a štvrťrok presne 13 týždňov. Nedele mali byť 1., 8., 15., a 22 každého mesiaca. Dodatočný mesiac, nazývajúci sa “Sol”, mal byť vsunutý ako 7. mesiac medzi júnom a júlom. Hoci tento kalendár je jednoznačný, bol kritizovaný, pretože by sa museli meniť dátumy osláv národných sviatkov.

Ďaľším návrhom fixného kalendára bol tzv. Perpetuálny kalendár navrhnutý Kongresom USA. Mal mať, podobne ako Svetový kalendár, 4 štvrťroky z 3 mesiacov a mal sa pridávať “Posledný deň roka” a “Priestupný deň roka”. Pondelok mal byť prvým dňom každého týždňa a štvrťroka, čo by bolo veľmi užitočné pre obchodné podniky.

Jediným iným typom kalendára, ktorý existoval ako oficiálny kalendár vo Francúzsku od 24. novembra 1793 do 31. decembra 1805, bol Francúzky revolučný kalendár. Roky sa počítali už od vzniku Prvej republiky 22. septembra 1793, čo bol 1 Vendemiaire roku 1. Avšak tým, že sa začal používať po viac ako 1 roku od vzniku Prvej republiky, de facto nebol rok 1. Tento kalendár bol vytvorený po dlhej debate matematikov, básnikov a maliarov, čo odráža i jeho štruktúra. Mal 12 mesiacov po 30 dní. Mesiace sa nazývali - Vendémiaire (Mesiac vinobrania); Brumaire (Mesiac hmly); Frimaire (Mesiac člapkanice); Nivôse (Mesiac snehu); Pluviôse (Mesiac dažďa); Ventôse (Mesiac vetra); Germinal (Mesiac sejby); Floréal (Mesiac kvitnutia); Prairial (Mesiac pastvy); Messidor (Mesiac úrody); Thermidor or Fervidor (Mesiac horúčavy); Fructidor (Mesiac ovocia). Mesiace neboli delené na týždne, ale na 3 dekády, pričom každý 10. deň bol dňom oddychu. Dni sa nazývali Primidi, Duodi, Tridi, Quartidi, Quintidi, Sextidi, Septidi, Octidi, Nonidi, Decadi. Ostávajúcich 5 dní na konci roka nazývali sans-culottides a boli sviatkami s názvami Jour de la vertu (Deň cnosti), Jour du génie (Deň nadania), Jour du travail (Deň práce), Jour de l'opinion (Deň rozumu), Jour des récompenses (Deň odmeny). V priestupnom roku sa pridal na koniec kalendára 6. deň a bol to Jour de la révolution (Deň revolúcie.) Deň bol rozdelený na 10 hodín po 100 minútach so 100 sekundami. Takto mal deň presne 100 tisíc sekúnd. Po zrušení tohto kalendára Napoleonom I sa Francúzi vrátili ku gregoriánskemu, hoci sa krátko používal i počas Parížskej komúny v roku 1871.

Je možné, že ľudstvo v čase druhého príchodu mesiáša alebo keď v budúcnosti dokáže odstrániť hranice medzi štátmi a zrealizovať svetový mier, vytvorí nový kalendár a začne sa nový letopočet.

__________________________________
Zaujímavé linky týkajúce sa kalendárov:
http://physics.nist.gov/GenInt/Time/time.html - A Walk Through Time
http://www.calendarzone.com/ - Calendar Zone
http://www.webexhibits.com/calendars/ - Calendars through the Ages

Spracované s použitím materiálov uverejnených na:
http://encyclopedia.com/
http://encarta.msn.com/
http://www.eb.com/
http://newadvent.org/
http://www.jewfaq.org/
http://physics.nist.gov/GenInt/Time/time.html
http://www.webexhibits.com/calendars/